Pravdepodobne veľa nerozmýšľate o tom, odkiaľ pochádza voda z vodovodu, ale je pravdepodobné, že prešla komunálnou úpravou vody.
Ako presne teda čistička odoberá znečistenú riečnu vodu a premieňa ju na čistú vodu ? Vďaka procesom zahŕňajúcim chemikálie a filtre je možné z vody odstrániť väčšinu toxínov a tým sa môže stať pitnou.
Pitná voda začína pri zdroji vody, ktorým je zvyčajne sladkovodné jazero, rieka, studňa alebo niekedy dokonca potok. Prvým krokom úpravy je odstránenie usaditeľných a rozpustených pevných látok suspendovaných vo vode. Na urýchlenie procesu usadzovania a odstraňovania sa do vody pridávajú chemikálie nazývané koagulanty.
Najbežnejším koagulantom je síran hlinitý, ktorý sa však líši v závislosti od zariadenia na úpravu vody. Táto chemikália má v podstate opačný náboj zo suspendovaných pevných látok, ako sú íly alebo kaly, ktoré potom neutralizujú náboj a umožňujú, aby sa častice zlepili. Teraz, keď sa tuhé látky vo vode začnú lepiť spolu, sa zmes pomaly mieša vo vločkovacej nádrži, aby sa pokračovalo vo vytváraní tzv. vločkových častíc. Tieto vločky sa potom usadia v sedimentačnej nádrži.
Tento proces je iba prvým krokom a odstráni hlavne väčšie častice vo vode, ale stále môžu zostať niektoré menšie častice, ako aj chemikálie a baktérie. Po sedimentácii je ďalším krokom filtrácia cez pieskový filter.
Pieskový filter je filter hrubého piesku, ktorý filtruje vodu. Bolo by možné úplne odstrániť všetky pevné látky z vody iba pomocou pieskových filtrov, preskočením koagulácie a flokulácie. To by však znamenalo, že pieskový filter by sa musel čistiť častejšie, čím by sa znížila účinnosť čistiarne. Po prechode pieskovým filtrom by mala mať voda čírosť približne menšiu ako 0,3 nefelometrickej jednotky zákalu. Voda je číra, ale baktérie sú stále prítomné.
Posledným krokom v tomto procese je dezinfekcia. Existujú dva hlavné spôsoby dezinfekcie vody, každá so svojimi výhodami a nevýhodami. Hlavnou metódou je pridávanie chlóramínov alebo zlúčenín na báze chlóru. Keď sa tieto chemikálie pridajú, ničia mikroorganizmy, ale tiež reagujú s akýmkoľvek organickým materiálom, ktorý zostal vo vode. Chlór sa používa hlavne kvôli tomu, lebo ničí patogény. Koncentrácie chlóru sú aktívne prítomné vo výslednej pitnej vode, bránia patogénom vniknúť do vody cez potrubia alebo iné zdroje kontaminácie.
Okrem chlóru je ďalšou najbežnejšou metódou ultrafialové žiarenie, môže sa však použiť aj ozón. UV žiarenie prechádza vodou, ktorá ničí DNA baktérií. Jedinou nevýhodou tejto metódy je jednorazová úprava, takže ak baktérie vstúpia do vodného systému po čistení, neexistuje žiadne opatrenie na zmiernenie tohto rizika.
Teraz, keď je voda filtrovaná a dezinfikovaná, je pripravená na čerpanie do distribučného systému.
Leave a Comment